Jedným z argumentov na zavedenie obávanej eFaktúry (teda okamžitého elektronického zasielania každej vystavenej faktúry Finančnej správe) je argument, že vďaka nej bude možné podnikateľom „pomôcť“. Konkrétne tak, že Finančná správa im predpripraví daňové priznanie na základe získaných údajov.
V najlepšom prípade je toto zbožné prianie a naivita politikov, v strednom prípade zavádzanie občanov a v najhoršom rovno klamstvo. Predpripravenie daňového priznania len na základe vystavených faktúr je technický nezmysel, pretože k príjmom, samozrejme, chýba druhá polovica účtovníctva, teda výdavky. V prípade živnostníkov-paušalistov by to aspoň teoreticky možné bolo, keby sa prepojili databázy Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní (na to sa verejná správa hotuje už 15 rokov), pretože aj odvody sú daňovým nákladom. V prípade ostatných nákladov Finančná správa môže pripraviť akurát prehľad spárovaných faktúr, ale len ak veríte, že štát dokáže vytvoriť funkčný IT systém, ktorý dokáže popárovať milióny faktúr ročne. Aj taký prehľad bude deravý, pretože len podnikateľ vie, či faktúra na oboch stranách súvisí s podnikateľskou činnosťou, ako sa odpisuje, nehovoriac o zahraničných faktúrach. Jednoduchý prehľad nákladov a výnosov vypľuje každý účtovný softvér, na to netreba eFaktúru.
História nám však ukazuje, že Finančná správa podnikateľom nepomôže, aj keď môže. Exemplárnym príkladom sú daňové preddavky. Daňový preddavok, to je vám taká vec, že keď vaša „posledná známa daňová povinnosť” presiahne istú sumu (aktuálne 5 000 eur), musíte daň z príjmu začať platiť nie raz ročne, ale štvrťročne, alebo dokonca mesačne.
Samotný princíp daňových preddavkov na daň z príjmov je z pohľadu verejných financií zanedbateľný a je len zbytočnou buzeráciou daňovníkov. Detailne sme o tom písali tu. Ale to je len jeden problém. Všimli ste si, ako som napísal „posledná známa daňová povinnosť”? Tento terminus technicus nie je náhodný. Hranica 5 000 eur sa totiž vôbec nemusí týkať dane, ktorá vám vyjde v daňovom priznaní! Zistiť, kedy a aké preddavky máte začať platiť totiž zďaleka nie je také triviálne. Musíte odrátať NČZD, použiť správnu sadzbu z troch možných, odrátať pasívne príjmy od aktívnych... Detailnejšie sa všetkým podmienkam na svojom blogu venuje Peter Furmaník.
Nevšimnúť si, že máte platiť preddavky, vás môže vyjsť draho. Daňováci vám vyrubia pokutu a úroky z omeškania, môžete sa ľahko ocitnúť v exekúcii a zažiť ďalšie nepríjemnosti spojené s titulom neplatiča daní, a to aj niekoľko rokov spätne!
A teraz pointa – Finančná správa má z vašich daňových priznaní všetky potrebné údaje, aby nielen zistila, či preddavky platiť máte, ale aj koľko platiť máte. Stačilo by, aby vám zaslala oznámenie, podobne ako to robí zdravotná či Sociálna poisťovňa. Ale nezašlú. Prečo? Neviem – možno z lenivosti, možno z neschopnosti a možno preto, že čím viac previnilcov chytia, tým lepšie vo svojej práci vyzerajú (ak ich teda práve NAKA neodvádza v putách).
Problémom daňovníkov totiž nie je daňové priznanie – ale daňové účtovníctvo, ktoré si budú musieť všetci tak či tak viesť. Tu je obrovský priestor pomôcť podnikateľom – zjednotiť svoje výklady, pripraviť jasné návody (donedávna mali daňováci problém aj s účtovaním PayPalu, o kryptomenách ani nehovoriac) - a v neposlednom rade, predkladať poslancom zoznam návrhov, ktorými sa dajú daňové zákony zjednodušiť a sprehľadniť.
Takže keď počujem, ako chcú podnikateľom pomáhať – len im akurát chýba ten špehovací systém za milióny eur – tak som v strehu.
Na tému eFaktúra sme sa bavili aj #navrsku:
Martin Vlachynský
