Bez emócií o sebestačnosti

Autor: INESS | 23.11.2020 o 10:30 | (upravené 24.11.2020 o 14:42) Karma článku: 2,78 | Prečítané:  386x

Ak sa chceme rozprávať o sebestačnosti, v prvom rade by sme si mali jednoznačne uvedomiť jej rozdiel od potravinovej bezpečnosti.

Pojem potravinová sebestačnosť sa nesie naprieč agropolitikou až do dávnej minulosti. Postupom času však ideál úplnej sebestačnosti stráca na reálnosti. Či už z hľadiska spotrebiteľských preferencií, ktoré sa z veľkej časti skladajú z exotických potravín, ktoré na našom území nie je možné dopestovať, alebo z dôvodu zložitej organizácie takto náročného plánu.

Ak sa chceme rozprávať o sebestačnosti, v prvom rade by sme si mali jednoznačne uvedomiť jej rozdiel od potravinovej bezpečnosti. Dva pojmy, ktoré sú v ústach verejnosti často zamieňané vrhajú tieň na odbornú diskusiu o skutočných cieľoch, na ktoré by sa mala debata sústrediť. V prípade, že je našim primárnym cieľom mať dostatočné množstvo kvalitných a cenovo dostupných potravín, bavíme sa o potravinovej bezpečnosti. Ak bezhlavo presadzujeme úplnú potravinovú sebestačnosť, tak náš primárny cieľ skôr ohrozujeme.

Koronakríza a riziko obmedzenia medzinárodného obchodu vzbudilo otázky zabezpečenia dostatočného množstva potravín v neistých časoch. Ak sa však pozrieme na historické skúsenosti zistíme, že práve agrárne oblasti a štáty hrdé na svoju sebestačnosť boli najzraniteľnejšími a najčastejšími obeťami hladomorov.

Aj o Československu sa hovorí ako o úspešnej agrárnej krajine. Mali sme skutočne viac  lepších potravín za socializmu? Nie nemali. Klamlivé a zavádzajúce spomienky na lepšie časy sú výsledkom spomienkového optimizmu. Stačí si spomenúť na chronický nedostatok rôznych potravín. Nekonečné hodiny státia pred obchodmi a často nekvalitné potraviny, ktoré mnohokrát ani neboli výsledkom našej sebestačnosti ale obchodovania so štátmi ZSSR.

Pri tejto téme sa ku slovu dostáva aj ekológia a uhlíková stopa, ktorá prichádza s dovozom a vývozom potravín. Ak sa máme sústrediť na konzumáciu lokálne vypestovaných potravín, tak ideme proti argumentu sebestačnosti v rámci jedného štátu. V tomto prípade by mal napríklad Liptov uprednostniť poľské produkty pred produktami z južného Slovenska. Uprednostňovanie lokálnych potravín zo skleníkov, na ktoré sa vynaloží enormné množstvo energie nemusí byť vždy ekologickejšie ako kúpa zahraničného produktu, ktorý bol vypestovaný v krajine s ideálnymi podmienkami.

Na Slovensku čelíme veľkej neefektivite v poľnohospodárstve, ktorej hlavným dôvodom je chýbajúci kapitál. Ešte stále u nás existujú farmy, kde sa ovce doja ručne a na druhej strane statky, kde chýba kvalifikovaná pracovná sila, ktorá by bola schopná narábať so strojmi. Z tohto dôvodu existuje veľký priestor na zlepšovanie aktuálnych kapacít a plné využitie pôdy, ako dôležitého predpokladu úspešného pôdohospodárstva.

Namiesto hlavy v oblakoch, by sme sa mali zamerať na odbornú diskusiu riešiacu aktuálne problémy farmárov. Prostredníctvom Spoločnej poľnohospodárskej politiky na Slovensko každoročne pritečú stámilióny z EÚ, ktoré môžu byť využité efektívnejšie. Nemusíme prerozdeľovať bohatstvo z iných sektorov, ale obzrieť sa späť a budovať poľnohospodárstvo, v ktorom nebude obrábanie pôdy nočnou morou farmárov. Ako na to si môžete prečítať tu.

Eva Schwarzová

K téme sme pripravili aj vlog/podcast o série Na Vŕšku:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Experti nesúhlasia s Krajčího vyjadreniami o AstraZenece a posune očkovania

Tento týždeň príde o takmer päťtisíc dávok vakcíny od Pfizeru menej.

Komentár šéfredaktorky

Čo nám ostáva, keď Fico slintá po moci a vláda sa háda?

Čoraz ťažšie sa rozlišuje, ktoré rozhodnutie smeruje k ochrane životov a ktoré je len zneužívaním dôvery občanov.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý sa opäť zatajuje. V Británii buď porušil pravidlá, alebo zavádzal

Na Slovensku pravidlá neporušil, v Anglicku to isté nie je.


Už ste čítali?