Gastráče: Tri argumenty a päť pseudoargumentov

Autor: INESS | 11.8.2020 o 14:54 | Karma článku: 10,42 | Prečítané:  3752x

Malý, ale mrštný a odolný. Myslíte si, že už je na lopatkách a on sa opäť bleskovo pozviecha a boxuje ďalej – biznis s gastrolístkami.

Návrhy na zdobrovoľnenie ich poskytovania sa motajú parlamentom už minimálne dekádu, ale v tej kľúčovej chvíli sa ďalej nedostanú. Napríklad, keď sa koaličnému poslancovi od zodpovednosti roztrasú ruky tak, že nevie trafiť hlasovaciu kartu do zariadenia. Nemajú ani veľkú podporu u voličov, no darí sa im získavať niekedy až prekvapivých spojencov, ako napríklad odbory.

Tému gastrolístkov sme detailne rozobrali vo videu. Ak sa vám nechce pozerať ani počúvať vo forme podcastu, text nižšie je zahrnutím základných argumentov obhajcov gastrolístkov. Zamerali sme sa na 5 (podľa nás) slabých a 3 diskutovateľné argumenty, ktoré v rôznych obmenách vyťahujú zástancovia povinných gastrolístkov.

Najskôr tie slabšie:

1. Gastrolístky sú dobrovoľné. No, úzko technicky vzaté áno, sú. Ale fakticky nie. Zákon vám umožňuje vybrať si vlastnú kantínu, či spraviť dohodu s reštauráciou. Kantína však dáva zmysel až od určitej veľkosti spoločnosti, pričom väčšina slovenských zamestnancov pracuje v malých a stredných podnikoch. Dohoda s reštauráciou je zase administratívne náročná – musíte mať alternatívu pre prípad jej zavretia, pre zamestnancov so špeciálnou stravou, problém môžu robiť aj daňováci (nechodí tam hodovať aj podnikateľova rodina?!). Nehovoriac o profesiách, ktoré majú premenlivé pracovisko, ako napríklad stavbári. Väčšina zamestnávateľov tak fakticky nemá inú možnosť, ako pristúpiť ku gastrolístkom.

2. XY% ľudí ich vníma pozitívne. Čas od času sa zjaví nejaký prieskum o tom, ako ľudia jednoducho milujú gastrolístky. Výborne! Potom predsa zdobrovoľenenie nemôže byť problém, všetci zamestnanci sa ich aj tak budú dožadovať miesto hotovosti.  

3. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť alternatívu pre ľudí s lekársky potvrdenými intoleranciami. Hotovosť miesto gastráčov by uľahčila život ľuďom, ktorí nemôžu alebo nechcú tradičný smažák alebo černohor na obed. Zamestnávateľ to ale podľa zákona musí riešiť už dnes. Je však dosť ľudí, ktorí lekárske potvrdenie nemajú. Napríklad zdroj svojho tráviaceho problému ešte len hľadajú, sú hraniční, alebo len jednoducho preferujú vegánsku stravu, sú breathariáni, alebo len milujú krabičky s obedom od mamy.

4. Musí ustúpiť doba cashu! Doba cashu je zlá a aj vďaka elektronizácii gastrokariet ju spoločne porazíme. Nuž, neviem či zo stravného 5€/deň sa dá spraviť DPH karusel, ale tento argument je deravý aj bez toho. „Hotovosť“ je predsa iba slovný obrat, nikto nečaká, že zamestnávatelia budú stravné vyplácať v papierových obálkach. Príde na účet tak, ako zvyšok výplaty.

5. Hrozba exekútorom. Nemalá časť ľudí na Slovensku má na sebe exekúciu. Ak stále pracujú, exekútor siahne na nemalú časť mzdy, ale na gastrolístky nie. Avšak aj stravné vo forme hotovosti sa dá vyňať spod exekúcie tak, ako sú vyňaté životné minimum, či ďalšie veci vylúčené z exekúcie (oblečenie, biela technika, niektoré pracovné nástroje...)

Je aj niekoľko silnejších argumentov:

1. Hotovostné stravné splynie so mzdou a nakoniec zanikne. Obavu zo „salámovej metódy“ majú napríklad odborári, ale aj časť verejnosti. Vyplýva z toho, že väčšina ľudí vníma len mzdu, ale nie náklady na prácu, akúsi „cenu zamestnanca“. Podnikateľ vníma náklady na zamestnanca ako jeden celok, bez ohľadu na to, či sú rozdelené do kolóniek „mzda“, „gastráče“, či rekreačné poukazy. Výšku ceny zamestnanca určuje trh práce, nie vládne nariadenia. Zrušenie daňovo zvýhodneného stravného by znamenalo zníženie čistej mzdy o cca 8 eur mesačne (resp. zvýšenie mzdových nákladov o 21 eur), čo by bolo politicky nepríjemné presadiť a všimli by si to nielen odborári, ale aj my. Neobstojí ani argument, že uchádzači o zamestnanie s lístkami kalkulujú pri jednaní o mzde. Tak, ako dnes zamestnanec kalkuluje napr. s požiadavkou 1000 eur plus gastrolístky, zajtra bude kalkulovať so mzdou 1050 eur bez gastrolístkov. Celé toto cvičenie je naviac zbytočné, ak bude povinný dvojkoľajný systém, teda zachovanie možnosti vybrať si gastrolístky. V takom prípade bude vždy s čím porovnávať čistú mzdu bez gastrolístkov.

2. Účelnosť daňovej úľavy. Daňový odpustok na stravné nie je len tak z plezíru, ale preto, aby sa pracovná sila dobre najedla a nabrala síl do ďalšej výroby! Civilnejšia forma tohto argumentu hovorí o tom, že gastrolístky podporujú lepší work-life balance. Problém je v tom, že to nevieme. Skutočne  je za 30-minút do žalúdka nahádzané meníčko pilierom zdravého života? Nebolo by lepšie, keby si zamestnanci priniesli z domu uhorkový šalát a obednú prestávku radšej trávili jogou? Nie je rozdiel vo work-life balance potrebách betonára a IT pracovníka? Ak sa pustíme do argumentov o zdravom živote, môžeme sa v nich veľmi rýchlo zamotať.

3. Podnikateľom narastie administratíva. Áno. Ak budú musieť paralelne účtovať pre časť zamestnancov gastrolístky a pre časť hotovosť, administratíva narastie. Preto považujeme povinnosť dať zamestnancovi na výber za druhé najlepšie riešenie. Tým najlepším by bolo umožniť zamestnávateľovi rozhodnúť sa jednostranne, akým spôsobom zamestnancovi daňové zvýhodnenie stravného zrealizuje. Ale budiž. Je to zvládnuteľná administratíva, účtovné softvéry musia každoročne zapracovať množstvo legislatívnych zmien, toto bude len jedna z nich.

Aj poskytovanie rôznych kupónov a lístkov je legitímne podnikanie. Ale bolo by fajn, ak by prebiehalo v konkurenčnom prostredí. V takom, kde je pripustený hlavný konkurent – univerzálne kupóny nazývané „peniaze“.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Matovič tvrdí, že jeho manželka je iba obeťou

O čom je nový škandál okolo krachujúcej finančnej skupiny.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Trochu nudy do toho vládnutia

Priame kompetencie predsedu vlády sú na papieri skromné.


Už ste čítali?