Noemova koronavírová archa

Autor: INESS | 29.3.2020 o 11:47 | (upravené 29.3.2020 o 13:35) Karma článku: 10,52 | Prečítané:  6796x

Vírus spadol z nebies (alebo pristál na letisku) a zaplavil svet. Vlády po celom svete začali stavať archy, na ktorých sa majú ekonomiky plaviť, kým voda opäť neopadne.

Takýto nejaký pocit mám zo správ o pripravovaných záchranných balíčkoch. Ich rozmery sú biblické a očakávania spasiteľské. Poďme si to trochu usporiadať.

Bod prvý – nikto nič nevie. Ešte 6 týždňov dozadu bol koronavírus len vzdialená ázijská patália, ktorú naviac už mali Číňania pod kontrolou. Pred mesiacom ešte mnohí dúfali, že nebude recesia a predpovede 10%-ného poklesu boli „predpoveďami pesimistických analytikov, neopierajúce sa o žiadne fakty.“ Dnes už je v slušnej spoločnosti akceptovateľné čokoľvek od -5% do -30%.

Bod druhý – prepadu sa nedá zabrániť. Keď celý svet bude sedieť tri mesiace na zadku,  znamená to, že budeme mať v priemere o štvrtinu chudobnejší rok. Nezmenia na tom nič centrálne banky, úvery, ani investičné balíčky. Dá sa však zabrániť tomu, aby sme si po tých pár mesiacoch nepozabíjali, ale povedali „stalo sa“, vyhrnuli rukávy, odpratali trosky z vírovej tsunami nabok a pokračovali v živote. Na rozdiel od tej tsunami, či vojny, všetky továrne, reštaurácie, hotely, domy a stroje tu budú na jeseň stáť rovnako, ako tu stáli v zime.

Bod tretí – neprežijú všetci. Nemôžeme sa tváriť, že štát na najbližšie mesiace nahradí zákazníkov všetkým reštauráciám, aerolinkám a rezortom. To nie je možné a ani žiadúce. Možné preto, pretože sa treba sústrediť na prežitie verejných financií, aby prišli aspoň 12. dôchodky. Povedzme si to na rovinu, za posledných 20 rokov sme ešte nikdy neboli tak blízko hrozbe defaultu ako dnes. Žiadúce preto, lebo niektoré odvetvia si budú musieť prejsť aspoň dočasnou reštrukturalizáciou. Napríklad intenzita leteckej premávky sa neobnoví dlhé mesiace, ak nie roky a nie je efektívne živiť všetky lietadlá na zemi a tváriť sa, že akože lietajú.

Bod štvrtý – nech prežijú hlavne tí silnejší. V roku 2019 na Slovensku zaniklo 4200 právnických osôb a 52 000 živnostníkov. Zánik podnikania je nevyhnutnou súčasťou fungujúcej ekonomiky. Nemá zmysel teraz všetkých podnikateľov plošne zbombardovať peniazmi. Preto pomoc smerovať cez banky, napríklad formou záruky na časť úverového rizika. Nie že by boli banky v tomto dokonalé (nikto nie je), ale určite vedia lepšie ako úradníci odlíšiť firmu v dočasných problémoch od zombie, ktorá by dotáciu len prepálila a skončila aj tak. Naviac väčšina podnikateľov už nejaký úverový vzťah má, netreba vymýšľať nový kanál. Aj bankári rozumejú, že keď im začnú defaultovať klienti, ďalšími na rade sú oni. Veľkých hráčov uistime, že po odznení krízy ich tu čaká krajina, kde im vojaci nenapochodujú do fabriky, kde bude fungovať spravodlivosť, kde zákonník práce a minimálna mzda budú zakotvené v realite, že po kríze nedostanú nejakú fajnovú sektorovú daň. Len sa prosím netvárme, že teraz ideme všetky tie svetové korporácie uplatiť, aby tu ostali.

Bod piaty – pandémia nie je prekážka na strane zamestnávateľa. Ak by náš zákonník práce bol flexibilný ako v USA, nebolo by sa o čom baviť. Firmy by teraz masovo prepúšťali a zvyšovali svoje šance na prežitie. To sa v Európe ale nenosí (a mám podozrenie, že aj v USA to budú ťažko prehĺtať), ale zároveň firmy nemôžu v týchto časoch robiť sociálnu politiku. Preto predĺžené OČR, PN, či iné nástroje (pokojne ich nazvime „dávka za neplatené voľno“) majú svoje miesto. Ale nemecký kurzarbeit, ktorý sa spúšťa pri 10% poklese miezd, je šialený a na Slovensku neudržateľný. Takáto dávka má zabrániť sociálnemu kolapsu, nie plne nahradiť 2800-eurovú mzdu senior manažéra. Zároveň nesmie zablokovať presun pracovnej sily. Ruky sú ešte stále potreba v maloobchode, potravinárstve, či poľnohospodárstve. Ak sa podarí znegovať dostatočnú časť nákladov na zamestnancov a udržať úverové linky, doba prežitia veľkej časti zdravých podnikov sa zásadne predĺži.

Bod šiesty – živnostníci. Vedeli, že prakticky nie sú zapojení do sociálneho systému, ale nechceme, aby pomreli. Živnostník, či slobodný umelec nie je zamestnanec, ale podnikateľ. Slobodu v možnosti odmietnuť nezaujímavú prácu v korporácii vymenil za menšiu sociálnu ochranu a daňové a odvodové výhody. Pandémiu asi nikto nečakal, no každý živnostník musí rátať s tým, že sa vysype na motorke, dostane infarkt, alebo mu zhorí dielna. Teda, že bude mať výpadok v podnikaní. Toto je však taký koordinovaný (a nepoistiteľný) úder prakticky na celý živnostnícky stav, že má zmysel zasiahnuť. Mala by to byť ale kombinácia odpustených odvodov (napríklad možnosťou ľubovoľnej dĺžky prerušenia živnosti), finančnej dávky a deregulácie, napríklad by sa živnostník mohol krátkodobo zamestnať.

Bod siedmy – investície miesto plytvania. Platí to vždy, ale teraz obzvlášť. Každé euro vynaložené štátom musí dávať zmysel. Inak zahučíme. Kmotríkov štadión, podivné nákupy pre armádu, ešte podivnejšie mýto, nechty pre fitnesky z premiérovej rezervy – to je hádam jasné. Musí sa ísť hlbšie – napríklad diaľničné úseky s minimálnou dopravou vymeniť za opravu ciest prvej triedy a padajúcich mostov. Priemerná mzda 400 000 štátnych zamestnancov je dnes už o 200 eur vyššia ako priemerná mzda v súkromnom sektore. Desať miliárd eur z rozpočtu ide každý rok na výplaty. Ani štátni zamestnanci sa nemôžu tváriť, že ich sa kríza netýka.

Ale hlavne – testovať testovať a testovať. Funkčný systém včasného záchytu ohnísk ochorenia umožní otvoriť a aspoň čiastočne vrátiť ekonomike život. Bavíme sa o miliardových injekciách a tu treba investovať len milióny.

Martin Vlachynský

Vypočujte si aj nový podcast INESS na DNES na túto tému:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico si na rehabilitáciu vybral kaštieľ s nejasným pozadím

Bývalý premiér po dlhom čase naznačil, kde v súčasnosti býva.

Boris Kollár: Nie sme žiadna biznis strana (video)

Rozhovory ZKH s predsedom parlamentu a šéfom hnutia Sme rodina.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini nech krotí očakávania

Aj Fico prichádzal vo veľkom štýle a vypálilo to na 13,5 percenta.


Už ste čítali?