reklama

Cintoríny sú plné mŕtvych platforiem. Nepozerajte sa len na víťazov.

Z úspechu internetových klubov a platforiem sú niektorí ľudia paranoidní. Boja sa, že dnes úspešné platformy sú odsúdené na večný úspech. A keď rozdr­via konkurentov, zákazníkom to zrátajú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zdvihnú ceny a všetkým nám ešte bude ľúto za starými dobrými analógovými službami. Ako by sa im to mohlo podariť? Odpoveďou je sieťový efekt (text je ukážka z knihy Pokrok bez povolenia).

Hodnota platformy vzrastá s každým jej členom, pretože rastie priestor pre ich interakciu. Ja som na Facebooku, lebo je tam Ďuro, Martin sa práve registruje, lebo som tam ja, a Martinova žena Katka sa zaregistruje zajtra, aby mohla sledo­vať svojho muža. Ba dokonca si na platforme zaplatí reklamu výrobca šampónu proti vypadávaniu vlasov, pretože jeden z nás má problémy s plešinou. Platfor­ma, ktorej sa ako prvej podarí roztočiť kolesá sieťového efektu, má vyhrané. Víťaz berie všetko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takýto pohľad na život (a smrť) platforiem je však veľmi zjednodušený. Ani so sieťovým efektom si nemôžu dovoliť zaspať na vavrínoch, pretože cintorín je plný platforiem, ktoré tak spravili. Mnohí už na ne zabudli. Zíde z displeja, zíde z mysle. Možno by stálo za to zaviesť sviatok e-dušičiek, aby sme si raz ročne zaspo­mínali na všetky vymazané programy a aplikácie. Bolo by ich dosť. Dnes sa všetci zaoberajú Facebookom, ale pred ním tu bol Friendster, bývali študenti si možno spomenú na Unister, pre niektorých bol bránou do sveta sociálnych sietí Pokec a svetlá budúcnosť sa predpovedala aj platforme MySpace. Pred službou Spoti­fy kraľoval iTunes, pred prehliadačom Chrome vládol Explorer, pred Googlom WebCrawler, Yahoo! či AltaVista. Spomínate si ešte na ICQ alebo diskusné fóra? Váš otec sa možno ešte registroval na AOL – gigantovi prvých rokov internetu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Špirála získavania ľudí a zvyšovania hodnoty je však obojsmerná. O čo prudšie sa po nej stúpa, o to strmšie sa padá. Zažili to všetci vyššie menova­ní giganti. Každý z nich poskytoval množstvo internetových služieb (od blogov, elektronickej pošty, máp a zábavy cez četovacie aplikácie až po zdieľanie videí) a bol v určitom čase na výslní – kým sa neobjavil niekto lepší. A tak je to dodnes. Pred 15 rokmi všetci považovali eBay za nezdolného golema, dnes jeho tržby predstavujú 7% tržieb Amazonu. Ešte donedávna si všetci mysleli, že Facebook je svojou rýchlosťou rastu a neuveriteľnou veľkosťou posledným internetovým hegemónom, ktorého už nemá kto poraziť. Avšak ľudia mu venujú čoraz menej času. Od roku 2013 sa čas strávený na tejto sociálnej sieti skrátil o 54 %, pričom najviac spoločnosť stráca u mladých ľudí. Podľa posledného prieskumu si vyma­zalo aplikáciu Facebook z telefónu 44 % ľudí vo veku 18 až 29 rokov. V roku 2012 považovalo Facebook za svoju hlavnú sociálnu sieť 68 % tínedžerov, v roku 2018 už len 15 %. Mladí ľudia utekajú na Instagram (vlastnený Facebookom), YouTu­be, Twitch, Snapchat, Reddit či najnovšiu sieť pre mladých TikTok, ktorá v roku 2018 rástla rýchlejšie ako Instagram a už má miliardu stiahnutí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navyše konkurencia nefunguje len sériovo, ale aj paralelne. Škatuľkovať plat­formy nemá zmysel, pretože všetky si v skutočnosti krížovo konkurujú. Google nemohol tušiť, že jeho najväčším konkurentom vo vyhľadávaní bude Amazon, kde sa dnes už uskutočňuje viac ako polovica vyhľadávaní produktov. Väčšina platforiem sú v skutočnosti konkurenti a súperia o jednu z najvzácnejších komo­dít súčasnosti: vašu pozornosť. Ich pridaná hodnota funguje na jednoduchom princípe: predplatitelia reklám si viac vážia možnosť strkať ľudom pred oči ich produkty, než sú zákazníci ochotní platiť za to, aby sa týmto reklamám vyhli. A ako najlepšie znížiť ochotu vyhýbať sa reklamám? Ponúknuť zaujímavý obsah. YouTube, Facebook, WhatsApp, Snapchat, Twitter, Google, LinkedIn, Reddit – všetci chcú vašu pozornosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak aj platforma vyhrá súboj o pozornosť v jednej škatuľke (napr. zverejňovanie fotiek, minivideí, sociálne siete, microblogging atď.) stále musí bojovať o pozor­nosť so všetkými ostatnými lapačmi pozornosti. Pričom to, čo v skutočnosti vyhrala je možnosť poskytovať zákazníkom kvalitný obsah zdarma. Následne monetizovať pozornosť dokáže až prostredníctvom reklamy, a tak musí bojovať aj na druhom fronte: o pozornosť nákupcov pozornosti – predplatiteľov reklám. A to nie je jednoduché. Napríklad Twitter s vyše 330 miliónmi používateľov mesačne vyhral súboj o „škatuľku mikroblogovanie“, no až po 12 rokoch svojej existencie dokázal dostatočne speňažiť získanú pozornosť a prvýkrát dosiahol zisk. Konkurencia medzi platformami je tak oveľa intenzívnejšia než sa môže na prvý pohľad zdať. V skutočnosti každý konkuruje každému na viacerých frontoch.

Ďalší faktor, ktorý zosilňuje konkurenciu, je digitálny charakter platforiem. Pri klasických sieťových monopoloch je vstup do odvetvia kapitálovo veľmi nároč­ný a začať im konkurovať znamená vybudovať veľké továrne a natiahnuť káble, potrubia a prípojky. S tým sú spojené vysoké náklady na prechod ku konkurencii aj na strane zákazníka. Digitálne platformy však nemusia kopať potrubia ani naťa­hovať prípojky – k zákazníkom sa dostanú cez internet a vďaka cloudovým tech­nológiám nepotrebujú ani veľké kapitálové vybavenie. Na spustenie konkurencie stačí dobrý nápad a pár programátorov. Takto začal prakticky každý miliardo­vý startup. Náklady výrazne klesli aj pri prechode zákazníkov ku konkurencii a bezproblémový je aj odchod z platformy. A práve to vytvára najväčší tlak a núti platformy neustále inovovať a prispôsobovať sa zákazníkom. Ak sa im nechcete prispôsobiť, musíte im znemožniť odísť – čo ale platformy na rozdiel od štátov nedokážu.

Toto ale neznamená, že každá dnes úspešná platforma musí do pár rokov skrachovať a miesto nej prísť nová. Alebo že na trhu s platformami je dokonalá konkurencia. Znamená to, že argumenty o sieťovom efekte a množ­stve dát ako neprekonateľnej bariére sú prehnané. Každá platforma, ktorá dnes dominuje, musela v minulosti poraziť sieťový efekt svojho predchodcu, a zároveň existuje množstvo konkurentov pripravených poraziť ju.

Najlepším argumentom proti logike sieťového efektu sú staršie učebnice ekonómie, kde sa uvádzajú konkrétne príklady. Napríklad Voigt v knihe Instituci­onální ekonomie z roku 2000 uvádza ako príklad sieťového efektu ustálenie štan­dardu VHS pri videokazetách oproti konkurenčným formátom Betamax a Video 2000. Nikto si vtedy nevedel predstaviť, že príde konkurencia v podobe CD, USB, DVD, prenosných HDD, nehovoriac o internete či cloude. Aj dnes sa objavu­jú stále nové bojiská o pozornosť. V čase písania tejto knihy sa začína rozbiehať vojna o obývačky. Veľké spoločnosti, ako Apple, Amazon, Google či Facebook, vyvíjajú domácich asistentov, ktorí sa majú stať súčasťou inteligentných domác­ností. Na Slovensko tento trend ešte nedorazil, ale v USA už prebieha prudký boj o zákazníkov.

Spoločnosť, ktorá má dnes výhodu v podobe sieťového efektu, si nemôže byť ničím istá. V kapitalizme majú podnikatelia len jednu istotu: neistotu. Momen­tálna rovnováha v rámci sieťového efektu ostane rovnováhou len dovtedy, kým ju nenahradí iná rovnováha. Ide o nestabilnú rovnováhu, pričom teória sieťového efektu dokáže vysvetliť len obdobie stability. Ale aj dočasný monopol je mono­pol a prináša so sebou všetky svoje negatíva. Ekonómovia nemajú radi monopoly, pretože robia dve spoločensky škodlivé veci: zvyšujú ceny a úmyselne zmenšujú svoj objem produkcie. Avšak len preto, že firma je veľká alebo má veľký podiel na trhu, nemusí to ešte automaticky znamenať, že ide o monopol. Monopolom môžu byť pokojne aj malí živnostníci. Naopak, pri interne­tových gigantoch spomínané dve škodlivé veci spravidla nevidíme. Zákazníkom ponúkajú služby často zdarma a nijak neobmedzujú ponuku. Navyše monopoly majú tendenciu zaspať na vavrínoch. Prestanú inovovať a zaujímať sa o zákazní­ka. To znova v prípade internetových spoločností neplatí. Tie patria momentálne medzi najinovatívnejšie spoločnosti na svete.

Keby ste dnešný svet internetových platforiem popísali ako futuristickú víziu niekomu z roku 1989, vysmial by vás. Také množstvo informácií, pohodlia, efek­tívnosti a zábavy – a to všetko na dotyk prsta? A navyše zadarmo? Nikto by vám neuveril.

Text je ukážka z knihy Pokrok bez povolenia.

INESS

INESS

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  225x

Cieľom INESS je rozšíriť všeobecné povedomie o spôsobe fungovania trhového mechanizmu, efektov štátnych zásahov a ich dopadov na spoločnosť a životy bežných ľudí. Medzi prioritné oblasti záujmu INESS patrí daňový a odvodový systém, zdravotníctvo, monetárna politika, problematika EÚ, regulácie a vlastnícke práva.iness.sk Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu