Aká je skutočná cena zamestnanca?

Autor: INESS | 22.10.2019 o 16:27 | (upravené 23.10.2019 o 11:03) Karma článku: 10,03 | Prečítané:  6320x

Rozmohol sa nám tu taký nešvár. Politici nadobudli presvedčenie, že je ich úlohou a dokonca aj schopnosťou priamo zvyšovať mzdy ľudí v hospodárstve.

Toto je však ekonomicky nezmysel. Skutočný dôvod prečo majú slovenskí zamestnanci nižšie mzdy, ako ich západní kolegovia, je ich nižšia produktivita práce. A tú politici v parlamente nedokážu zvyšovať ani keby za všetky možné minimálne mzdy, príplatky, poukazy a dovolenky hlasovalo všetkých 150 poslancov dvakrát.

Pekná ukážka tohto mylného presvedčenia je prístup politikov k minimálnej mzde počas posledných piatich rokov. V roku 2014 bola minimálna mzda 352 eur. Počas nasledujúcich 5 rokov vzrástla o skoro 50%. To je viac dvojnásobná rýchlosť oproti rastu priemernej mzdy, ktorá vzrástla v tomto období o cca 20%. Nehovoriac o tom, že produktivita práce narástla cca o 13 %. Minimálna mzda prudko prebiehala rast produktívnej práce aj v predchádzajúcej päťročnici.

Keby od roku 2014 rástla minimálna mzda rýchlosťou priemernej, tak dnes máme minimálnu mzdu 415 eur a nie 520 eur.  Namiesto toho bude minimálna mzda budúci rok 580 eur. A netreba zabúdať na ďalšie pásma - ak sa človek dotkne hotovosti pri práci, tak sa naňho bude uplatňovať druhý stupeň teda skoro 700 eur, čo predstavuje mzdové náklady 950 eur. To však nie je všetko, čo zamestnávateľ platí – je tu aj 13. a 14 plat, gastrolístky, príplatky za prácu v noci, cez víkend alebo sviatky, rekreačné poukazy a v neposlednom rade dovolenky. Takto sa mzdové náklady na zamestnanca vyšplhajú dokonca nad 1000 eur. A teraz si predstavte dlhodobo nezamestnaného človeka, so základnou školou, možno Róma, ktorý sa bude chcieť zamestnať v Poltári v miestnej malej firme. Tento človek bude musieť mesačne vyprodukovať hodnotu viac ako 1000 eur. 

Čo tento závratný rast minimálnej mzdy znamená? Že podnikateľom, ktorí sa nachádzajú v zaostávajúcich regiónoch, zamestnávajú nízko produktívnych ľudí a podnikajú vo vysoko konkurenčných odvetviach ako maloobchod, stavebníctvo, reštaurácie, hotelierstvo a pod. rástli expresne rýchlo mzdové náklady. Tržby týchto podnikateľov však nie sú nafukovacie a priestor na znižovanie ziskov je minimálny, ak nejaký vôbec existuje.

Niet sa potom čomu čudovať, že v dobe ekonomickej expanzie máme stále okresy, kde máme stále viac ako 15% mieru nezamestnanosti, kde na jedno voľné pracovné miesto čakajú desiatky nezamestnaných. Kde 9/10 nezamestnaných patrí medzi znevýhodnené skupiny – sú to absolventi, alebo ľudia iba so základným vzdelaním a kde až 70% nezamestnaných je nezamestnaných dlhodobo.

A v tejto situácii prešiel v parlamente návrh poslanca Fica na zavedenie minimálnej mzdy ako 60% priemernej, čo znamená, že ďalší rok sa budeme baviť o raste minimálnej mzdy o ďalších 10%. Analytici Ministerstva Financií odhadujú na budúci rok rast priemernej mzdy v súkromnom sektore na 3,7%. A to zatiaľ stále počítajú, pre niekoho s optimistickým, slušným rastom HDP o 2,3%.

Koľko stojí hodina reálnej práce zamestnanca? Pripravili sme novú kalkulačku cenazamestnanca.sk, ktorá kalkuluje nielen mzdy, dane a odvody, ale aj rekreačné poukazy, príplatky, či dovolenku!

Róbert Chovanculiak

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vodič havarovaného nákladného auta je už doma

Šéf firmy, ktorej patrí nákladiak: Je mi to ľúto.

Cynická obluda

Krach spolupráce

Prečo sa Harabin a Kotleba nedohodli na predvolebnej spolupráci, aj keď ich elektoráty sa priam prekrývajú.


Už ste čítali?