Téma miezd bola na Slovensku vždy populárna. Nehovoriac o tom, keď ju niekto spojí s emočne nabitými tvrdeniami o „nespravodlivo nízkych mzdách“, ktoré vyplácajú „nenásytní podnikatelia“. Prvotný pocit krivdy u slovenských zamestnancov nepotrebuje vysvetlenie. Od pádu železnej opony sa môže hocikto presvedčiť o tom, že ľudia na západe majú troj-štvornásobne vyššie mzdy ako Slováci. A pritom je jasné, že to nie je kvôli tomu, že by sa snažili a pracovali tri-štyri krát viac. Za týmto nemôže byť nič iné ako podvod. Toto je moment, kedy nastupujeme na scénu my, ekonómovia s opaskom na náradie, kde máme zastrčené argumenty, teórie a grafy, ktorými sa snažíme rozhýbať kolieska v hlavách zaseknutých populistov.
Ak chce niekto začať rozmotávať klbko nízkych miezd na Slovensku, musí sa najskôr pozrieť, kedy tento problém vôbec vznikol. Jeho korene siahajú niekde do polovice 20. storočia, kedy sa (Česko-Slovenská ekonomika podobala svojou úrovňou západným susedom, napr. Rakúsku. V tomto období však nastal obrat a na Slovensku sme začali budovať niečo, čo nemalo budúcnosť. Po 40 rokoch bola výsledkom priepasť medzi nami a západom, ktorú sa nám dodnes nepodarilo preklenúť. Nie je to totižto také ľahké ako si mnohí predstavujú a politici sľubujú. Najlepším príkladom toho je rozdiel medzi západným a východným Nemeckom. Pri jeho zjednotení dosahovala východná ekonomika okolo 40% výkonu tej západnej. Dnes skoro po 30 rokoch dosahuje východné Nemecko ani nie 70% výkonu západného. A to mali na východe Nemecka k dispozícií západne inštitúcie, rovnaký jazyk know-how a bilión eur v dotáciách. Dobiehanie je jednoducho ťažké.
Toto však emócie generujúcich populistov nepresvedčí. Oni budú aj tak volať po „rovnakej pláci za rovnakú prácu“, alebo po dnes modernej verzii „rovnakom podieli miezd na HDP“. Tento ukazovateľ má však množstvo problémov. Asi najväčší je v tom, čo neukazuje. Populisti radi hovoria: „pozrite, dostávame na mzdách len 40% HDP, pričom v západnom svete je normálne 50%“. Toto má hrať na citlivú strunu závisti a vytvoriť dojem, že zvyšných 60% si na Slovensku schovajú do vačku „zlí kapitalisti“. To je však čisté zavádzanie. Okrem miezd a zisku tvoria HDP minimálne aj dve ďalšie dôležité položky: Odpisy z investícii a tzv. zmiešaný dôchodok. V oboch týchto položkách je Slovensko nadpriemerné. Podiel odpisov máme 19,9%, pričom priemer EÚ je 16,6%. To inými Slovami znamená, že Slovenské HDP nafukuje to, že sa u nás veľa investuje (podiel investovania do strojového zariadenia máme najvyšší v EÚ). V druhej položke zmiešaného dôchodku patríme dokonca medzi špičku. U nás tvorí 18,3% pričom priemer EÚ je len 8,15%. To znamená, že u nás tvorí veľkú časť HDP niečo, čo štatistický úrad nevie ľahko vyhodnotiť, lebo ide o živnostníkov, malých roľníkov, slobodné povolania a šedú a čiernu ekonomiku a pod..
Čo z tohto všetkého vyplýva? Že aj napriek relatívne nízkemu podielu miezd na HDP si podnikatelia na Slovensku neukrajujú neúmerne vysoké zisky. Keď sa pozriete na podiel zisku (tzv. čistého prevádzkového prebytku) na HDP tak sme mierne pod priemerom. U nás tvorí 16,1 % HDP, priemer EÚ je 18,6 %. Rozprávka o nenásytných podnikateľoch, ktorí nedoprajú ľudom niečo, na čo majú nárok, sa rozpadá. Klinec do rakvy populistickému vyvolávaniu vášňam dáva informácia o podiele spotreby na slovenskom HDP. Slovenské domácností utratia rovnaký podiel HDP ako je priemer v EÚ. A to aj keď ho očistíme o peniaze, ktoré posielajú Slováci zo zahraničia domov. Ako je to možné, keď je podiel miezd nižší? Práve vďaka zmiešanému príjmu
Prečo majú teda Slováci nižšie mzdy, ako v Rakúsku, či Nemecku? Jeden dôvod je, že nemalá časť ekonomických aktivít sa neodohráva v bežnom prostredí ekonomiky, teda ľudia vytvárajú hodnoty a získavajú príjmy, ktoré štatistický úrad nevie zaradiť a finančná správa správne zdaniť (aj preto tá obrovská medzera vo výbere DPH). Druhý dôvod je ale zásadnejší. Nie je to preto, že mzdy tvoria malú časť HDP, ale pretože samotné slovenské HDP je malé. Keby sme mali podiel miezd na HDP taký, ako je ako v západných krajinách, tak vzrastú slovenské mzdy o 200-300 eur. Pričom stále by boli nižšie o 2000-3000 eur než na západe. Problém nie je zlé rozdelenie koláča, ale veľkosť koláča. To inými slovami znamená málo naakumulovaného kapitálu, technológii, know-how atď.
A teraz dôležité varovanie na záver: ak budú populisti tlačiť politikov do toho, aby sa zamerali na to ako „lepšie“ prerozdeliť pomyselný koláč, môže sa ľahko stať, že ohrozia jeho rast do budúcnosti. Teda zdroj skutočnej prosperity.
K tejto téme sme pripravili aj nový diel zo série vlogov Na Vŕšku. Môžete ho pravidelne sledovať a odoberať na našom YouTube kanáli, prípadne aj ako podcast na všetkých významnejších platformách.
Róbert Chovanculiak
INESS
